Pestros obrazu a nezastaviten prd gagov - to je vekolepos istokrvne zmorsk. Eurpsky comics v znanej miere vyrast z literrnej tradcie. Serily sa astokrt odvolvaj na histriu i literatru, preto tu slovn narky a pardie padaj na rodn zem (v USA sa im v tomto smere vyrovnaj sn len kreslen filmy o rodine Simpsonovch).
Cudzie comicsy mono doporui pre uenie sa reiam - vborne zachycuj stav hovorovej rei (typick hlavne v karikatrnych, napr. franczskych). Okrem humoru isto konverzanho pvodu (tj. z vmeny vrokov) sa eurpske comicsy nevyhbaj ani humornm tikom, vlastnm kadej jednej postave. Naprklad lodn kapitn v Tintinovi m neuveriten register pvodnch nadvok, take vyiel aj ich samostatn slovnk. Cudzinci s pre zmenu vystihnut poda svojho pvodu prepsanm przvukom a renckymi chybami - samozrejme inmi u paniela ne u Rusa.
Asi iadny in umeleck druh neumouje slovn hraky v tej miere, ako kreslen serily. Lebo comics sm o sebe je stelesnenou radosou z hry, chliacou npad za npadom: tu ide viac o gagy, tu o slovn humor, tu o oboje sasne. Samozrejme ani on sa neubrnil hromade kli (v iadnej z tchto rovn), napr. v opakovan oumelch obratov pre zahenie strihu, ktormi sa presunieme do inch prostred a asu: A medzitm, O chvu, V tej chvli na druhej strane mesta, atd.
Veavznamnou zlokou s citoslovcia. Comics objavil vznam tohoto slovnho druhu a ich register podstatne rozril, take bvaj preberan aj na medzinrodnej rovni ("Jabadabad!" - pokrik Freda v kreslenom serili Flintstonovci).Vaka citoslovciam zskali comicsy tie mocn zvukov rozmer. Ich zmysel zostva pevne v svislosti k obrzku - a tu vzjomn spojenie textovej a obrazovej zloky dosahuje plnej zomknutosti.
Jako soust sv bakalsk prce Comics na FAMU vybral a sestavil Noro Driak.
